Podobne to bolo i s mojim starším bratom. Po narodení jeho prvého syna Daniela sa prirodzene každý tešil. A aby bola starostlivosť o najdôležitejšieho chlapa v rodine plnohodnotná, jeho postieľka sa ocitla po čase v spálni. Začiatky boli na manželskej posteli- pravidelné kojenie, či dojčenie (ani sama neviem čo z toho je poriadne spisovne po slovensky), prebaľovanie, tíšenie plaču či revu ak by som to správne nazvala,...všetky „maličkosti“ spojené zo starostlivosťou o drobca. Drobec okupoval najsamprv manželskú posteľ, postupne sa premiestnil do svojej postieľky až.... pribudol ďalší braček. Slavko sa narodil, aby som bola presná, približne, keď Danielko mal nejaké dva roky. A kolotoč sa zopakoval. S jedinou obmenou- pribudla ďalšia postieľka pre mladšieho. V spálni sa dalo prejsť iba k posteliam, lebo rozmery miestností v panelákoch sú obmedzené. Nuž dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, že...?
Brat i švagriná boli celou rodinou označení síce za šťastnú rodinku, ale chronicky nevyspanú. Kedykoľvek sa objavili na víkend u našich rodičov, vďačne ocenili možnosť konečne sa vyspať. Deti samozrejme plakali na striedačku, veselo vstávali ako sa im chcelo, aj o pol piatej ráno. Pravidelne bývali choré, hlavne ako to býva „zvykom“ v chladnejších obdobiach. A myslím si, že netreba nikomu pripomínať, že v našich poveternostných podmienkach je to drvivá väčšina roku...A tak plynul deň za dňom.
Márne boli pokusy premiestniť aspoň staršieho do detskej izby, plač sa striedal s výčitkami typu: A Slavka si prečo nechávate? Nechcem spať sám....A aj keď sa najstarší dal presvedčiť, uprostred noci sa prebudil s plačom, že ho niečo straší,....výsledok bol stále rovnaký- spálňa a všetci spolu.
Až raz....
Pôvodne to bol nápad mojej mamy- detská izba a žiadne obrázky. To sa musí napraviť! V katalógoch s nábytkom sa často objavujú tapety s motívmi z rozprávok, zvieratká, krtkovia, zajačikovia... . U nás na Slovensku som sa s týmto druhom tapiet nestretla. V zahraničí je širší výber a tak pri jednej návšteve známych som zablúdila do veľkého nákupného strediska, ktoré bolo zásobené žiadaným druhom tovaru, vhodnou farbou, milým vtipným námetom. A už ma nič neodradilo od kúpy, (dokonca ani cena nie- lebo bola primeraná), aby som urobila radosť všetkým zúčastneným.
Tapeta došla na Slovensko. Zasadla rodinná rada, všetci ju zhodnotili. Niektorí ju ofrflali, iným sa páčila. Ale vcelku zajačikovia, respektíve zajačia rodinka spolu s medvedíkmi a inými zvieratkami mala úspech. Švagrinka ešte vybrala novú farbu na steny a jedného dňa detská izba bola vymaľovaná, tapeta nalepená a deti presťahované do detskej izby.
Deti odmietli spať s rodičmi, lebo je to jednoducho ich izba. Starší Daniel sa ochotne stará o mladšieho brata i o pol piatej ráno- nahádže mu hračky do postieľky, prinesie piškótku. Nikto nebudí rodičov. Ešte i o pol siedmej ráno je pokoj i ticho. Verím tomu, že istá motivácia tam bola, ale celý fígeľ spočíva v tom, že v spálni ubudli dve detské postieľky, bez kriku, plaču, výčitiek, hrozieb i prosieb.
Bratovi i švagrinej želám veľa spánku i pokojných nocí.